Jeden z najvýznamnejších a najkvalitnejších slovenských dramatikov, Ivan Bukovčan, reagoval touto hrou na prvú potrebu srdca na svete, ktorú v roku 1968 v Kapskom meste uskutočnil chirurg Christiaan Barnard. Bukovčan pri tejto historickej udalosti nastoluje otázku, či je možné, aby bolo ľudské srdce na predaj a akú cenu vlastne má.
LUIGIHO SRDCE (1974) sa nachádza v USA. V celej smrti čaká taliansky imigrant, Luigi Lombardi, na vykonanie popravy za vraždu dvoch ľudí. Spočiatku skeptický pohľad na vraha sa mení spolu s ľuďmi, ktorí Luigiho vo väzení navštevujú. Neprichádzajú, samozrejme, bez požiadaviek. Pozdáva sa im totiž plán Luigiho právnika, že ak by Luigi nezomrel v elektrickom kresle, jeho srdce môže byť hotové.
Napriek téme a prostrediu, skrýva v sebe túto hra komických situácií. Hru už zo žánrového hľadiska teda možno označiť ako paradox. Na pôdoryse komických a situačných dialógov sa rozvíja najmä otázka – kam patrí Luigiho srdce? Vymyslený príbeh sa opiera o nevymyslené, reálne jestvujúce črty konzumnej spoločnosti, v ktorej niektoré negatívne ľudské vlastnosti môžu nadobudnúť neľudské, až absurdné rozmery.
