V priebehu letných prázdnin OZ Bod- Spoločnosť pre podporu umeleckého vzdelávania v spolupráci so Súkromnou spojenou školou a Slovenským národným múzeom realizovalo už XII.ročník Letného intermediálneho workshopu. Tradícia letných dielní sprevádza našu školu (konzervatórium a školu umeleckého priemyslu) už od jej založenia v roku 2006.
Samotný workshop prebiehal 6 dní (od. pondelka 1.8. do soboty 6.8.) v krásnom prostredí skanzenu, pričom v sobotu 6. 8. prebehla o 11.00 hod. aj verejná prezentácia výsledkov. Cieľom intermediálneho workshopu je už od roku 2006 prepájať literárne, dramatické a výtvarné umenie. Témou XII. Letného intermediálneho workshopubol Objekt v priestore/ priestor v objekte (Site Specific). Konkrétne sa zameriaval na úvahy o živote v minulosti v kontraste so životom v súčasnosti, čo podporuje aj samotné špecifické prostredie Skanzenu, ktoré sme si pre tento ročník vybrali. V minulosti to boli témy: Bod-línia-plocha-priestor- 2006, Labyrint-2007, Farba ako komunikačný prostriedok- 2008, Čierna a biela (dualita)- 2009, Antireklama- 2010, Zaostrené na detail-2011, Línia-kontakt-prelínanie- 2012, (De)konštrukcia knihy- 2013, Dualita- 2014, Stereotypy- 2015, Rozprávka, Site specific I.- 2021.
Lektormi workshopu tentoraz boli: Zuzana Galková, divadelná režisérka a dramaturgička, redaktorka a režisérka redakcie umeleckých programov RTVS v štúdiu Banská Bystrici; Pavlína Musilová, ktorá vyštudovala odbor dramaturgie a réžie v bábkarskom umení na VŠMU v Bratislave, režírovala inscenácie v rôznych divadlách na Slovenku a Silvia Lušňáková Kadelová, ktorá vyštudovala na VŠVU Úžitkové umenie so zameraním na Sklo. Všetky lektorky v súčasnosti pôsobia aj na našej škole.
Režisérka Zuzka Galková: „Cieľom tak bolo pripomenúť účastníkom skutočnosť, že hoci je skanzen múzeom, objekty v ňom boli miesta kde ľudia skutočne žili. To, čo je dnes síce už expozíciou, bolo miestami kde sa rodilo, žilo a umieralo. Počas piatich intenzívnych dní sme sa sústredili na hľadanie dramatických situácií, ktoré život na dedine v minulosti ponúkal a zároveň sme hľadali paralely s dneškom. Špecifické prostredie Múzea slovenskej dediny sme sa snažili jednotlivými výstupmi osídliť a tak aj oživiť. Vo výsledku teda vznikol príbeh jednej dediny,
vyskladaný zo základných životných situácií, ktoré však nesú silný dramatický potenciál – od práce na poliach, lásku, neveru, narodenie nemanželského dieťaťa až po svadbu a krstiny. Samotná prezentácia projektu, ktorej bol venovaný šiesty deň workshopu tak bola výsledkom kolektívnej tvorby, postavenej na princípe site – specific. Účastníci workshopu tak okrem
performance a libreta k nemu zároveň ponúkli svoj vlastný pohľad na život na dedine a názor na časté sociálne problémy, ktoré sa s týmto prostredím spájajú.“
Tento projekt sa realizoval vďaka podpore Európskeho sociálneho fondu a Európskeho fondu regionálneho rozvoja v rámci Operačného programu Ľudské zdroje.
