Na celodennú exkurziu do Viedne sme sa 24. 11. vybrali, ja pedagóg DVK, študenti 3. a 4. ročníka SŠUP a samozrejme „manažér“ celej výpravy, naša pani riaditeľka, doktorka Silvia Rajčanová.
Neodradilo nás ani včasné vstávanie (vlak z Vrútok o 4,58 hod.), prestupy, či chladné, veterné a daždivé počasie a dokonca ani pešia turistika po veľkomeste. Cestou z vlakovej stanice sme si poobzerali krásy architektúry, na chvíľku sme sa pristavili pred KARLSKIRCHE a potom sme si zapózovali pred objektívmi na secesnom Karlsplatz-i. Odtiaľ bol už hlavný cieľ našej cesty len na skok. ALBERTINA nás privítala v plnej paráde so svojimi aktuálnymi výstavami: stálou expozíciou „Od Moneta po Picassa“ zo zbierok Batliner a pútavými krátkodobými projektami „Michelangelo a ďalej“, „Gottfried Helnwein – Realita a fikcia“, „Joel Sternfeld – Americké výhliadky“ či „Katharina Grosseová – Prečo tri tóny netvoria trojuholník“. Aj keď sme nestihli vidieť úplne všetko, každý si prišiel na svoje. Dokonca pani riaditeľka stihla štvrtákov prevetrať z referátov pri aktuálnych autoroch. Z Albertiny, po malej „snack“ pauze, naše kroky smerovali k prehliadke barokového kostola sv. Karola Boromejského, alebo ako ho tu volajú Karlskirche. A boli sme naozaj uchvátení jeho krásou. V tom baroku naozaj presne vedeli ako ohúriť. Vyšli sme dokonca popri nádhernom organe až na jeho strechu, kde nás poriadne prefúkalo, ale ten výhľad na večernú rozsvietenú Viedeň stál za to. A potom už len spiatočná cesta na stanicu, vlak z Viedne do Bratislavy a tam ešte nejaká pauza kým pristavili náš večerný vlak. Niektorých po toľkých zážitkoch cestou domov „vyplo“, iní „prekecali“ aj spiatočnú cestu. Okolo 23,00 konečne Vrútky, unavení ale spokojní, s otázkami typu: „ Kedy to dáme znova?“. PS: Moja odpoveď by znela: „Kedykoľvek!“ S touto skupinou bola radosť spolupracovať, boli veľmi disciplinovaní, dochvíľni…skrátka zlatíčka.
