Režisérka Zuzka Galková: „Cieľom tak bolo pripomenúť účastníkom skutočnosť, že hoci je skanzen múzeom, objekty v ňom boli miesta kde ľudia skutočne žili. To, čo je dnes síce už expozíciou, bolo miestami kde sa rodilo, žilo a umieralo. Počas piatich intenzívnych dní sme sa sústredili na hľadanie dramatických situácií, ktoré život na dedine v minulosti ponúkal a zároveň sme hľadali paralely s dneškom. Špecifické prostredie Múzea slovenskej dediny sme sa snažili jednotlivými výstupmi osídliť a tak aj oživiť. Vo výsledku teda vznikol príbeh jednej dediny,
vyskladaný zo základných životných situácií, ktoré však nesú silný dramatický potenciál – od práce na poliach, lásku, neveru, narodenie nemanželského dieťaťa až po svadbu a krstiny. Samotná prezentácia projektu, ktorej bol venovaný šiesty deň workshopu tak bola výsledkom kolektívnej tvorby, postavenej na princípe site – specific. Účastníci workshopu tak okrem
performance a libreta k nemu zároveň ponúkli svoj vlastný pohľad na život na dedine a názor na časté sociálne problémy, ktoré sa s týmto prostredím spájajú.“
